Katarína
Szymon, nazývaná radom ľudí „Katarínkou“, sa
narodila 21. 10. 1907 v obci Studzienice koło Pszczyny
Nemala
ešte ani dva roky, keď jej zomrela matka a zanechala po sebe šesť osirelých
detí.
Jej otec,
lesný robotník, sa čoskoro po tom druhýkrát oženil.
Druhá
matka bola pre Katarínu iba zlou macochou, ktorá nedbala
na nič a využívala ju na všetky práce doma a na hospodárstve.
Napriek
ťažkému detstvu sa Katarínka naučila modliť a odvtedy každú
voľnú chvíľu venovala modlitbe, v ktorej si vyprosovala najmä
obrátenie otca, ktorý často prichádzal domov opitý
a bil vlastné deti.
Jej modlitby
boli za nejaký čas vypočuté ? otec sa obrátil a pred
smrťou vstúpil dokonca do tretieho rádu svätého Františka.
Celý
život bývala Katarína Szymon v okolí Katovíc, v
mieste ťažkej práce baníkov, ktorí tu celé roky
ťažia uhlie.
Ľudia,
ktorí tu žijú a pracujú, sú známi svojou
zbožnosťou, ktorá sa opiera o staré poľské príslovie:
„Bez Boha
ani k prahu.“
Mnohí
z nich počuli o Katarínke, ale iba niektorí ju poznali osobne.
Katarína
Szymon nemala svoj dom. Skromné ubytovanie našla u dobrých
a prajúcich ľudí. * Najdlhšie, od roku 1946, bývala
v Pszczyne.
Posledné
roky života strávila v dome u pani Marty Godziek v Katoviciach –
Kostuchnie.
Katarína
tu bývala, v tomto dome, natrvalo od roku 1981. Tu prichádzalo
veľmi mnoho ľudí: lekárov, kňazov, učiteľov, rôznych
bohoslovcov, rádových sestier. Prichádzali do tohto
domu. Poskytovala im všetku pomoc, radila, ako majú žiť,
ako majú znášať utrpenie.
Turza
– obec blízko Katovíc – kde sa nachádza známe
mariánske pútnické miesto Panny Márie Fatimskej
Katarína
a jej vodič tade prechádzali 13. a 29. každého mesiaca,
aby sa spoločne s ostatnými pútnikmi zúčastnili nočnej
modlitebnej adorácie.
Počas
týchto nočných bdení je Pán Ježiš v Najsvätejšej
Sviatosti slávnostne nesený v procesii.
Pútnici
so sviečkami v rukách idú za tým, ktorý sa
z lásky k človeku stal pokrmom pre život večný.