|
|||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||
Svedectvo iných osôb | |||||||||||||||||||||||||
Celý
život bývala Katarína Szymon v okolí Katovíc, v
mieste ťažkej práce baníkov, ktorí tu celé roky
ťažia uhlie. Ľudia,
ktorí tu žijú a pracujú, sú známi svojou
zbožnosťou, ktorá sa opiera o staré poľské príslovie: „Bez Boha
ani k prahu.“ Mnohí
z nich počuli o Katarínke, ale iba niektorí ju poznali osobne. | |||||||||||||||||||||||||
|
Hovorí
Markéta Piksa zo Studzienic: „Poznala som
Katku od detstva, ešte ako malé dieťa. Vždy som ju poznala ako skromnú,
vždy s ružencom, vždy usmievavú, vždy v dobrej nálade, vždy
všetkým hovorila: nehádajte sa, buďte znášanliví,
vždy usmievaví. Takto ju poznám – skromnú, čistotnú,
na každého príjemnú, na starých alebo mladých,
alebo deti. Vždy bola otvorená pre všetkých.
Svedectvo je možné vidieť vo filme. | ||||||||||||||||||||||||
|
Hovorí
Mária Kuszka: Bola človekom
veľmi poctivým, dobrým. Veľa som sa od nej naučila - často
som si z duchovných cvičení neodniesla toľko, čo od nej. Bola
pre nás vzorom, nešetrila sa. Denne šla 7 kilometrov pešo do kostola, bez
ohľadu na počasie. Nečakala na zvezenie, vždy chodila pešo.
Bolesti Katarínky sa zosilňovali počas pôstneho
obdobia, vtedy trpela spolu so svojím Pánom.
Bolo
to vo Veľkom týždni, keď trikrát spadla. Tak, ako Pán
Ježiš. Rany sa veľmi otvárali. Bolo vidieť tú veľkú
bolesť, strašne bledú tvár. Z miesta, kde Pán
Ježíš mal tŕňovú korunu, kvapkala krv. To sa z tých
pórov tak tlačila krv. Neskôr umieranie. Popis umierania
by som radšej vynechal, pretože to sa naozaj srdce zviera. Tento
moment nezabudnem – keď sa dialo, čo sa dialo. Dlho to trvalo. Ten
pot stekajúci po tvári, tie zorničky akoby praskali, tie
slzy, ako sa tlačili. V takom stave bola asi 20 minút -akoby mimo
tohto sveta. Myslel som, že už nepríde k sebe.
Svedectvo je možné vidieť vo filme. | ||||||||||||||||||||||||
|
Hovorí
Kristína Bemová: „Chcela som ísť
do kláštora, preto som často chodila na Omše Sväté a
k svätému prijímaniu. Pri tej príležitosti som
si všimla Katarínu, ako často bývala v kostole, ako sa modlila, svojím
pokorným postojom, to znamená, stále kľačala na kolenách.
Bola v kostole, keď som prichádzala, bola tam, keď som odchádzala. Bola
zahľadená k Najsvätejšej Sviatosti. S ružencom v rukách som
ju videla najčastejšie.“
Svedectvo je možné vidieť vo filme. | ||||||||||||||||||||||||
Hovorí
Karol Kolba z Bielska-Bialé: „Katarína
bola ozajstnou vyslankyňou neba pre tieto časy, v ktorých žijeme. Obdarená
charizmou bolesti a modlitby dokázala k sebe pritiahnuť ľudí, i
keď sa o to vôbec neusilovala. Domnievam sa, že nejaký zvláštny
magnet, magnet lásky a pokory dokázal k nej pritiahnuť všetkých, to
znamená všetkých, ktorí dokázali správne
vnímať znamenia doby. Takým
pravým poslaním sestry Kataríny bola modlitba ruženca. Vidíme
zreteľne, že osoba, ktorá prakticky nevedela čítať ani písať, dokázala
ružencom získať duše, ktoré k nej tiahli. Vybavujú
sa nám tu slová evanjelia svätého Lukáša - Keď
sa Ján Krstiteľ postupne obracia k všetkým: k colníkom.
„Nevyberajte viac, ako máte nariadené.“ K vojakom: „Na
nikom sa nedopúšťajte násilia, nikoho nevydierajte, uspokojte
sa so svojím žoldom.“ Podobné
slová hovorila Katarína: „Buď spokojný s tým, čo
máš,“ nedychti po materiálnych veciach tak, že zabíjajú
tvoju dušu.“ Katarína
Szymon hovorila podobne ako Ján Krstiteľ, ale bohužiaľ, nie všetci
ju počúvali. Škoda len, že
sme sa museli s Katarínou rozlúčiť, ale domnievam sa, že
úlohu, ktorú nám odovzdala, sa tu snažíme plniť
pri šírení jej myšlienok a slov. Veríme, že sa nám
podarí pritiahnuť ešte celý rad iných ľudí, ktorí
sú ďaleko od Boha, ďaleko od ozajstného kresťanského myslenia
a skutkov.
Svedectvo je možné vidieť vo filme. | |||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||