Stigmy
piatich Ježišových rán dostala Katarína Szymon 8. 3.
1946, na prvý piatok Pôstneho obdobia.
Zo začiatku to
boli malé ranky a Kataríne sa ich darilo skrývať.
V priebehu rokov
sa však stávali stále väčšími a krvácali stále
silnejšie.
Hovorí
lekár Włodzimierz Wojciechowski:
Katarínu
Szymon som spoznal na jeseň roku 1984. Ako lekár sa môžem
vyjadriť vo veci jej stigiem.
Musím
povedať, že prvýkrát v živote som videl tento fenomén stigiem.
Boli to guľaté ploché zrazeniny, na oboch stranách
dlaní a chodidiel s priemerom asi 3 cm. Koža okolo týchto
zrazenín bola zašpinená, zvrásnená. Z rozprávania
viem, že tieto stigmy boli rôznymi spôsobmi vyšetrované.
Medzi inými boli tieto zrazeniny odstraňované a objavovala
sa potom plocha čerstvých jaziev. Tiež som bol svedkom krvácania
týchto stigiem.
Vyzeralo to tak,
že po okrajoch týchto zrazenín sa objavoval okraj krvného
séra, taký lem lúčovito sa roztekajúci, akoby
vytekal práve spod týchto zrazenín. Voňalo to vtedy
po fialkách alebo ružiach.
Svedectvo je možné vidieť vo filme.
Dom
Marty Godziek bol domom otvoreným pre tých, ktorí
sa s Katarínkou chceli stretnúť. Často tu prichádzala
Barbora - študentka medicíny – dnes lekárka.
Katarínu
Szymon som prvýkrát stretla v roku 1982, keď sme so skupinou
študentov tu prišli, pretože sme sa dozvedeli o mimoriadnom jave
- o stigmách.
Bola to žena
veľmi prostá, ale veľmi inteligentná. Niekoľkými jednoduchými
slovami dokázala vystihnúť podstatu veci.
Jej stigmy, ktoré
mala na rukách, vyzerali takto: boli to veľké rany, ktoré
krvácali. Od týchto rán sa vo vlnách niesla
vôňa. Bola to vôňa kvetín.
V čase extáz
k nám hovoril jej ústami Pán Ježiš a jeho Najsvätejšia
Matka, a učil nás a poukazoval na veľkosť človeka. Napríklad:
k nám, študentom medicíny, sa Panna Mária obracala, a
hovorila, že choré dieťa alebo chorého človeka máme brať
ako chorého Ježiša. Bolo to pre nás veľmi povzbudivé. Prichádzali
sme tu a spievali.
Katarína
bola veselá a v dobrej nálade. Bola plná lásky
k Bohu a blížnemu. Bola to pre nás skvelá škola života.
Svedectvo je možné vidieť vo filme.
Katarína
Szymon zomrela 24. 8. 1986. Po smrti sa stigmy, ktoré mala
viac ako 40 rokov, začali zázračným spôsobom hojiť,
a potvrdili tak ich nadprirodzenú povahu.
WŁODZIMIERZ:
Keby
boli falšované – to jest nabodávané ihlami alebo nejakým
nožom – zostali by aj celý čas po smrti.
A v tomto
prípade – už dve hodiny po smrti, a potom štyri dni po smrti sa
rany hojili. Tak, akoby sa zrazeniny sublimovali, to znamená,
odparili sa. Koža sa vyhladzovala a je možné povedať, že v čase,
keď bola Katarínka pochovávaná, zostali po týchto
zrazeninách len stopy.
Svedectvo je možné vidieť vo filme.
Katarína
Szymon prežívala fyzické bolesti, bez jediného slova
nariekania, ale vždy s odpustením v srdci prijímala mnoho
nepravdivých ubližujúcich odsudzovaní, dokonca ohováraní.
MARTA
GODZIEK:
Najbolestnejšie
bolo, že ľudia Katarínu prenasledovali. Hovorili, že sama
si rozškrabávala rany. Ja som bol očitým svedkom šesť
rokov, všetko som sledoval a videl som, že to tak nebolo. V piatky
a v stredy krvácala samovoľne ? krv tryskala z rán ? boku,
hlavy, očí, z rán na nohách.