|
|||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||
Svedectvo ošetrovateľov | |||||||||||||||||||||||||
|
Pokoj, v němž trpěla, modlila se a přijímala
poutníky od 13. 11. 1981 do 24. 08. 1986 u paní Marty Godziek.
MARTA GODZIEK:
Toto
je izba, v ktorej Katarína žila do svojej smrti, všetky predmety
tu zostali tak, ako boli za jej života, posteľ je tiež na svojom pôvodnom
mieste.
Katarína
tu bývala, v tomto dome, natrvalo od roku 1981. Tu prichádzalo
veľmi mnoho ľudí: lekárov, kňazov, učiteľov, rôznych
bohoslovcov, rádových sestier. Prichádzali do tohto
domu. Poskytovala im všetku pomoc, radila, ako majú žiť,
ako majú znášať utrpenie.
Svedectvo je možné vidieť vo filme.
| ||||||||||||||||||||||||
Po
Kataríne Szymon zostalo málo fotografií - najviac
ich urobila Edward Ożóg z Bielska-Bialé.
Ja
som urobil veľa amatérskych snímok. Vždy som sa jej pýtal,
či môžem urobiť snímku, pretože sa fotila nerada, nemala
rada popularitu. Vždy hovorila, že je vždy skromná, nie na
reklamu - že až po jej smrti môžeme tieto snímky ukazovať
– ak budeme chcieť, ale že po tom netúži. Vždy zdôrazňovala,
že je skromná, že je rovnaká ako my všetci, že si berie
veľké bolesti za nás za všetkých, a za tie hanebné
činy (škaredosť, nečistota) ktoré sa na svete dejú. Veľmi
trpela. Radšej som za ňou prichádzal v dňoch, keď nebolo toľko
pútnikov - obvykle v piatok – a obvykle, keď mala veľké
bolesti. Vtedy mi bolo naozaj ľúto dívať sa na všetky tie
rany - ako krvácala tŕňová koruna na jej hlave. Bolo
možné si všimnúť kvapky krvi, ktoré sa objavovali,
a čo bolo ešte horšie, krvavé slzy. Celé oči akoby sa
jej potili krvou. Krv po lícach stekala až k brade. Tá
krv bola veľmi viditeľná. Raz, keď som
robil fotky, jeden z kňazov - nebudem menovať, o koho išlo – priezvisko nie
je dôležité - šiel do Ríma – a chcel ich vziať a dať
pápežovi. Keď som tie snímky robil – ráno, to bol
piatok - bolo to s ňou vopred dohodnuté. Fotil som. Naraz Katarínka
povedala: „Nebudem sa taká ukazovať pápežovi“ ? odišla sa do kúpeľne
umyť, zmyť to všetko. Kým sa vrátila späť cez chodbu
- nejaké tri metre vzdialenosti – znovu sa tá krv objavila na
jej tvári.
Svedectvo je možné vidieť vo filme. | |||||||||||||||||||||||||
Katarína
Szymon mala ku koncu života svojho vodiča, ktorým bol Stanisław Płonka
z Katovíc.
Týmto
autom som vozil Katarínu Szymon. Katarínu
Szymon som spoznal v roku 1978. V tom čase som bol chorý – na jej
prihovorenie sa som bol uzdravený - rozhodol som sa ju za to voziť
na všetky nádherné miesta.
Svedectvo je možné vidieť vo filme. | |||||||||||||||||||||||||
Katarína
Szymon prežívala fyzické bolesti, bez jediného slova
nariekania, ale vždy s odpustením v srdci prijímala mnoho
nepravdivých ubližujúcich odsudzovaní, dokonca ohováraní.
MARTA GODZIEK:
Najbolestnejšie
bolo, že ľudia Katarínu prenasledovali. Hovorili, že sama
si rozškrabávala rany. Ja som bol očitým svedkom šesť
rokov, všetko som sledoval a videl som, že to tak nebolo. V piatky
a v stredy krvácala samovoľne ? krv tryskala z rán ? boku,
hlavy, očí, z rán na nohách.
Svedectvo je možné vidieť vo filme. | |||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||