„Ak
chceš ísť za mnou,* zapri sám seba, * každý deň vezmi
svoj kríž a nasleduj ma.”
Súčasný
človek žijúci v dobe mimoriadne rýchlych civilizačných
premien nedokáže často vidieť perspektívy večnosti, zamestnaný
každodennými problémami žije tých šesťdesiat,
sedemdesiat alebo menej či viac rokov, aby až na smrteľnej posteli,
keď sa mu smrť pozrie do očí, začal si s nepokojom v srdci dávať
otázky: čo so mnou teraz bude? Naozaj existuje Boh a boží
súd?
Po
smrti niekoho blízkeho - ženy, muža, dcéry, syna, sestry alebo
brata, zostávajú v našich srdciach pocity smútku
a ľútosti.
Najsvätejšia
Panna Mária zažila tieto pocity najsilnejšie zo všetkých ľudí,
keď telo jej milovaného Syna a Boha Ježiša Krista bolo zložené
zo Svätého Kríža, keď pohľad jeho krvou zaliatej Najsvätejšej
Tváre, prerazených rúk, nôh a boku prenikol
ako meč jej Nepoškvrnené Srdce.
O
utrpení nášho Pána Ježiša Krista hovoria štyri Evanjeliá, napísané
pred takmer dvoma tisíckami rokov,, nie všetkými prijímané
s vierou a láskou. Mnoho rovnako ako nedôverčivý
Tomáš vyznáva zásadu "kým neuvidím,
neuverím".
Skúsme
sa preto pozrieť na utrpenie Ježiša očami súčasného neveriaceho
Tomáša, pre ktorého svet počítačov, videa, satelitných
televíznych programov a iných vynálezov druhej polovice
20. storočia často predstavuje jedinú uznávanú skutočnosť a
biblické správy o umučení a zmŕtvychvstaní Ježiša
Krista zostávajú iba neoveriteľnými povesťami a legendami
Ako
vyplýva z uskutočnených štatistických vyšetrovaní,
každú sekundu, počas minúty sto, počas hodiny, čiže
počas trvania tohto filmu, umiera na zemi viac ako šesťtisíc ľudí.
Bez
ohľadu na to, či verili v Boha a žili podľa jeho prikázaní,
alebo boli ateistami, alebo ľuďmi, ktorí sa považovali za
veriacich, a nepraktikujúcich, voči smrti sú si všetci rovní.
Všetci sa museli postaviť na božom súde pred Krista. Večné
šťastie v nebi, očisťujúce utrpenie v očistci, alebo aj večná
potupa v pekle, sú už pre ne skutočnosťou a prítomnosťou.
Tiež
aj my, ktorí sme ešte na našej zemskej púti, postavíme
sa skôr alebo neskôr pred spravodlivého sudcu, aby
posúdil každý náš čin, slová, myšlienky, to, čo
sme zanedbali.
Smrť je totiž
iba lávkou spájajúcou pozemský život s večnosťou.
Na druhej strane
tejto lávky čaká náš božský Pán ? Ježiš Kristus,
čaká na každého z nás.
„Poďte
ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a namáhate, ja
vás posilním, vezmete moje jarmo a učte sa odo mňa, že
som tichý a srdca pokorného a nájdite odpočinutie pre vaše
duše, pretože moje jarmo je sladké a moje bremeno je ľahké.